V skratke, je to urcene tym ci je dana latka lahko rozpustitelna pri danej teplote alebo nie v danom rozpusdadle. Cize ci spolu vedia reagovat. To ake znamienko bude pri konecnom vysledku urcuje:

1. kolko energie sa spotrebuje na lamani intramolekularnych (medzi molekulovych) vazieb v rozpustadle -> endotermicky jav
2. kolko energie sa spotrebuje na lamani intramolekularnych vazieb v latke, ktoru sa snazime rozpustit -> endotermicky jav
3. kolko energie sa uvolni ked sa tieto 2 reaktanty zlucia -> exotermicky proces.

ak 1. + 2. > 3. tak znamienko bude '+' (musime dodat teplo, aby sme danu vec rozpustili) a ak 1. + 2. < 3., tak znamienko bude '-' (system vyprodukuje teplo do okolia).

Zalezi aj na tom pri akej teplote vsetko robime.

Na tento stranke je to krasne vysvetlene, aj ked po anglicky, ale aspon si pozri diagramy, na ktorych pekne uvidis, co sa deje.

https://chem.libretexts.org/Bookshelves/Physical_and_Theoretical_Chemistry_Textbook_Maps/Supplemental_Modules_(Physical_and_Theoretical_Chemistry)/Physical_Properties_of_Matter/Solutions_and_Mixtures/Solution_Basics/Enthalpy_of_Solution

Drzim Ti palce a ked budes mat dalsie otazky, tak mi napis. :)

Tá odpoveď je zmätočná, lebo Monika tu pletie intramolekulárne a medzimolekulové väzby, ktoré považuje za to isté, čo nie je pravda. Intramolekulové väzby = slabé interakcie (napr. vodíkové väzby) v rámci tej istej molekuly, medzimolekulové väzby = intermolekulové interakcie mdzi dvoma a viac molekulami.
Okrem toho: riedenie HCl - platí pravidlo, že riedenie kyselín robíme tak, že sa vždy kyselina leje do vody (hlavne anorganické zlúčeniny sú žieraviny, takže je to aj z bezpečnostného hľadiska), nie naopak a je to silno exotermický dej, teplo sa uvoľňuje, nádoba sa zahrieva, znamienko je teda mínus (-).