verš - "jeden riadok v básni" sa bežne učí na ZŠ a SŠ, čo sa už ale nehovorí je fakt, ktorý, citujem z Teória literatúry, od Michal Harpáň: "jazykovú výpoveď ako verš môžeme definovať vtedy, keď vieme, že za ňou nasleduje skupina podobne organizovaných výpovedí:" Táto definícia pochádza z dichotomického vzťahu "verš - próza" a na jej základe sa potom klasifikuje dielo na lyrické alebo epické.

voľný verš

viazaný verš:

Strofa - uzavretý rytmický, intonačný a významový úsek, ktorý sa pravidelne opakuje.

Typy strof:
tercína - 3-ojveršová strofa
stanca - 8-veršová strofa
nona - 9-veršová strofa
haiku - 3-ojveršová strofa (počet slabík vo veršoch: 5 7 5)
Sonet - 14-veršová strofa (rým: ABABABAB CDCDCD alebo ABABABAB CDE CDE)

Rým - zvuková zhoda slabík na konci verša
Typy rýmov:
združený/párny - AABB
striedavý - ABAB
obkročný - ABBA
prerývaný - ABCA
postupný - ABC ABC
absolútny/homonymný: 1. verš: ...čakany, 2. verš: ...čakaní

Druhy veršov:

VIAZANÝ VERŠ

Prísne rytmicky viazaný verš.
Viazaný predovšetkým zvukovou zhodou na konci veršov.
Spájaním veršov do strof.

VOĽNÝ VERŠ:

Protiklad prísne rytmicky usporiadaného verša – ten je viazaný rýmom, usporiadaný do strof.
Vznikol koncom 19. storočia.
Staré básnické formy odmietol z akéhosi protestu, snahy o oslobodenie myšlienok.
Úplne upustil od rovnoslabičnosti.
Upustil od rovnakého počtu stôp vo verši.
Vo voľnom verši zohráva dôležitú úlohu intonácia, je nositeľom rytmu voľného verša. Rovnaká intonácia veršov, či celých veršových radov je daná ich rovnakou vetnou výstavbou – ide teda o veršový alebo vetný paralelizmus.
Často sa môžeme stretnúť aj s intonačnou prestávkou ako nositeľkou rytmu – dieréza.

Príklad:
Objímam Vesnu, krásavicu,
rozmarným, nežným pohľadom,
som navštívil jej rodný dom,
nesúc jej srdca polovicu.
(J. Smrek)
1 strofa
4 verše - viazaný
obkročný rým - abba