Anafora - opakovanie prvého slova vo viacerých veršoch za sebou.
Epifora - na konci. Epizeuxa - opakovanie rovnakého slova za sebou v jednom verši.
Epanastrofa - opakovanie slova na konci a na začiatku po sebe idúcich dvoch veršov.

ANAFORA – štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním hlások toho istého slova alebo skupiny slov na začiatku veršov, polveršov, strof, na začiatku viet.

Delenie a príklady:
1.Hlásková anafora
Nepáľte mažiarmi, nekazte vozduch drahý! Nezvoňte do sveta, nechajte piesní jak! (J. Jesenský – Na vzkriesenie)

2.Slovná anafora:
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!
(A. Sládkovič – Marína)

3.Syntaktická anafora:
Tak náhle spomnel som si na ďaleký domov,
tak náhle spomnel som si na stesk plachých očú.
(I.Krasko – Stesk)

EPIFORA – štylistická figúra založená na opakovaní slov na konci veršov.

Príklady:
Nech kto jak chce o nich húta,
na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prischnutá...!
(I. Krasko - Kritikovi)

Na nižnom konci dediny mal Jano kamarátov...
Boli bosí – ako on,
otrhaní – ako on,
zašpinení – ako on.
Všetci chudobní ako kostolné myši.
(F. Kráľ – Jano)

EPANASTROFA – štylistická figúra založená na opakovaní rovnakého slova alebo slovného spojenia na konci jedného verša a na začiatku nasledujúceho verša alebo vety.

Príklady:

Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
akých ľudské oči viacej nevideli!
(J. Botto – Smrť Jánošíkova)

Len krv,
krv, v baniach preliata,
krv ľudí červená je.
(L. Novomeský – Stretnutie)

EPIZEUXA – štylistická figúra založená na opakovaní toho istého slova v tom istom tvare za sebou vo verši alebo vo vete.

Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!
(J. Botto – Smrť Jánošíkova)

Ten čas a zlý a neúprosný čas,
hniezdo pípajúcich vrások,
tak strašný, plesnivý, morový
čas, čas, čas, čas, čas, čas
vertikálny čas horizontálny
(R. Fabry – Čas – definícia intuitívna)