Ustálené slovné spojenia (obsahujú dve a viac slov), sú v každom jazyku iné a majú prenesený význam, skutočnosť nepomenúvajú priamo, napr. "ako sa k druhému správaš, tak sa on bude správať k tebe (priame pomenovanie javu), ale nepriamo - ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva" (nepriame pomenovanie javu) :

Máme tri základné druhy frazeologizmov:

príslovia (obsahujú ponaučenie - ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.),

porekadlá (neobsahujú ponaučenie - stráži ho ako oko v hlave)

pranostiky (pomenúvajú javy počasia - studený máj, v stodole raj)

Príklady:

Príslovia

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.

Porekadlá

Jablko nepadá ďaleko od stromu.
Kto mlčí, ten svedčí.
Keď neprší, aspoň kvapká.
Láska hory prenáša.

Pranostiky

Studený máj, v stodole raj.
Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.
Katarína na ľade, Vianoce na blate.
Martin na bielom koni.

Okrem toho, čo napísala kolegyňa, je dôležité aj vedieť určiť, či je frazéma, resp. frazeologizmus vyjadrený vetou (Ako s do hory volá, tak sa z hory ozýva.) alebo iba slovným spojením (jablko sváru), ktoré sa pri používaní stáva súčasťou neustálenej výpovede. :-)

Frazeologizmy sú viacslovné ústalené pomenovania, ktoré skutočnosť pomenuvajú nepriamo (obrazne). Použivajú sa v bežnej a umeleckej reči. Patria k ním: príslovia, porekadlá, pranostiky, prirovnania.
Napr. : už je ruka v rukáve => už je všetko dohodnuté;
raz za uhorský rok => veľmi zriedka;
spraviť dieru do sveta => dosiahnuť veľký úspech...